Na Vianoce by sme mali upratať poriadne zgruntu nielen svoj domov, ale je dobré nájsť si čas a poriadne sa povenovať aj poupratovaniu svojej mysle. Podobne, ako pri upratovaní priestoru cítite príliv novej, sviežej energie, tak aj pri uprataní svojej mysle sa nastavíme na príjemnejšie prežitky, emócie a zvýšime svoje vibrácie.
Keďže sa venujem aj koučingu aj uvoľňovaniu emočných blokov, často dostávam otázku, ktorá z týchto metód je účinnejšia. Rada používam prirovnanie k vianočnému upratovaniu: má zmysel doma vešať vianočné ozdoby a dekorácie (koučing), ak ste predtým poriadne neupratali svoj byt (uvoľnenie emočných a mentálnych blokov)?
Podobne je to s tou našou mysľou: má zmysel si stavať jasné vízie a ciele, ak ste sa nepozreli poriadne a nespracovali svoju minulosť?
Ak si do svojej budúcnosti so sebou ťaháte staré zranenia, presvedčenia, sklamania či krivdy, od ktorých nie ste ochotní sa oslobodiť, vaša budúcnosť nikdy nebude taká žiarivá, ako by ste chceli, alebo ako by mohla byť.
Preto je dobré úprimne si priznať, kde by sme mohli svoje postoje zmeniť a čo by sme mali spracovať. Spracovať znamená uvoľniť záťaž z minulosti, odpustiť sebe i druhým, prijať, pochopiť…
Svojou minulosťou si vytvárame svoju prítomnosť. Svojou prítomnosťou si vytvárame svoju budúcnosť.
Denne sa staráme o čistotu svojho tela, no akosi zabúdame na svoje mentálne zdravie. V minulosti máme okrem pekných spomienok a úspechov aj staré zranenia, sklamania, nefunkčné presvedčenia, od ktorých je potrebné sa oslobodiť. Oslobodiť sa ale neznamená zabudnúť.
Prváčik, ktorý sa celé leto tešil do školy, sa zrazu stretne s nepríjemnou realitou: učí sa písať nové písmenko, ktoré mu veľmi nejde. Nad týmto prváčikom stojí dospelák – mama, otec alebo učiteľka, ktorý ho podporuje. No dospeláka po čase prejde trpezlivosť, znervóznie a dieťa začne napomínať, možno aj vychrstne nejakú poznámku o jeho nešikovnosti.
Zámer je dobrý – naučiť prváčika napísať nové písmenko. Žiaľ, spôsob je nevhodný a do dieťaťa môže zasiať semiačko sebapochybnosti. Ako sa tento prváčik asi cíti – možno sa mu potia ruky, možno sa rozplače, alebo v sebe potlačí slzy, možno sa vzbúri autorite, alebo to vzdá… každý reaguje ináč.
Je dosť pravdepodobné, že začne samé seba vnímať ako nešikovné alebo hlúpe, a jeho pozitívny sebaobraz sa začne kriviť. Ak už niečo podobné zažilo v inej situácii (napríklad pri upratovaní hračiek alebo viazaní šnúrok na topánke), teraz sa jeho negatívne presvedčenie o sebe samom ešte viac upevní.
Písmenko sa napokon naučí, na celú tú udalosť zabudne, ale pocit neschopnosti v ňom rezonuje aj naďalej. Vo svojom podvedomí má presvedčenie, že nie je dosť dobré. Toto presvedčenie sa prenáša ďalej môže premietnuť do rôznych situácií:
Je vám to povedomé?
Nehovoriac o tom, že tento program môže ďalej prenášať na svoje deti. Aj keď sa bude snažiť trpezlivo ich podporiť v učení, čosi v ňom bude vrieť a vytáčať ho – a svoje predsavzatie, že nikdy nebude robiť to, čo jeho rodičia, ide do zabudnutia…
Dá sa z toho vôbec dostať? Isteže sa dá. Keď to úplne zjednoduším, dá sa povedať, že naša myseľ funguje ako počítač – vyhodíme starý program a nahodíme nový. Výsledok sa prejaví na emočnej, mentálnej aj fyzickej úrovni. Dokonca existuje množstvo nástrojov, postupov, techník, ktorými si viete pomôcť aj sami, bez potreby terapeuta.
Niekedy postačí uvedomenie, ktoré prinesie úľavu a nadhľad. Už len tým, že ste ochotní vpustiť viac porozumenia, empatie, prijatia do týchto situácií, vnesiete do nich svetlo. Avšak pri situáciách a prežitkoch, ktoré sú príliš silné alebo traumatické, sa radšej obráťte na odborníka, ktorý vás tým prevedie.
Ja sa týmto témam venujem v článkoch na svojom blogu. Tu vám prinášam taký rozcestník, ktorý vám pomôže ľahšie sa zorientovať a spracovať témy, ktoré sa vás týkajú alebo vás trápia:
Také poriadne mentálne vyupratovanie by si mal pravidlne dopriať každý z nás. Ak sme to nestihli počas roka, potom teraz na konci roka je ten správny čas uzavrieť staré spory, krivdy a rany, aby sme do nového roka mohli vykročiť s čistým štítom a jasnou víziou.