Na čo sa zameriame, to rastie

Skúste sa na chvíľu zamyslieť, čo upúta vašu pozornosť ako prvé, keď vstúpite do miestnosti alebo len tak listujete v časopise či skrolujete na sociálnych sieťach… Vnímate ako prvú disharmóniu a zameriavate sa viac na nedostatky? Alebo si, naopak, všímate to, čo ulahodí vášmu oku?

Zameriavate sa viac na to, čo vás vnútorne posilňuje, alebo patríte skôr k tým, čo dokážu podrývať vlastné sebavedomie, ba možno i sebavedomie druhých?

Ak u vás prevažuje skôr kritický pohľad a neunikne vám žiadna chybička vo vonkajšom svete, potom je dosť pravdepodobné, že aj váš vnútorný svet je plný sebakritiky.

Vnútorného kritika, ten tichý hlások, čo spochybňuje naše rozhodnutia a podrýva naše sebavedomie, máme všetci. Závisí od nás, aký priestor mu poskytneme a či dáme na jeho „rady“.

Ľudia, ktorí sú nespokojní sami so sebou, bývajú často prehnane kritickí aj k druhým. Naopak tí, čo majú väčšiu mieru sebaprijatia a sebatolerancie, majú lepšie vzťahy s okolím, pretože aj v druhých vidia skôr to pozitívne.

Ide o nastavenie našej mysle. Dobrá správa je, že ak to chcete zmeniť, dá sa s tým pracovať.

Je jedno, či si dieťa alebo dospelý

Keď bol môj syn druháčik, povedal mi, že si so spolužiakmi všimli niečo čudné: „Učiteľka ich nikdy nepochváli za to, že si napíšu domácu úlohu. Považuje to za úplnú samozrejmosť. Ak si však niekto úlohu zabudne, nahnevá sa a malého nešťastníka potrestá.“ Deti to právom považovali za nespravodlivosť. Ani my, dospelí, to predsa nemáme radi!

S rovnakým postojom sa už celé roky stretávam na kurzoch či pri koučingoch, pretože mnohých trápi, že nedostanú od svojho šéfa ocenenie za dobre vykonanú prácu či úspešný projekt. Avšak aj na tú najmenšiu chybičku sú ihneď upozornení. Veľmi demotivačné, čo poviete?

Niektorí nadriadení sú skúpi na pochvalu. Možno sa spoliehajú, že koncoročné prémie všetko vyriešia. Nič však nenahradí úprimné potľapkanie po pleci s poznámkou “to ti vyšlo” alebo “vďaka za dobre odvedenú prácu”. V človeku to totiž vyvolá pocit úspechu, hrdosti a zadosťučinenia, ktorý v ňom dokáže ešte dlho rezonovať. Toto nenahradia ani tučné prémie, aj keď určite potešia.

Pozitívnou a negatívnou motiváciou voči sebe i druhým (známou tiež ako teória cukru a biča) sa podrobne zaoberám vo svojom eBooku Objav čaro vnútornej motivácie.

Dlhodobá frustrácia môže viesť k vyhoreniu

Predstavte si, že máte prácu, po akej ste vždy túžili: fajn kolegov, zaujímavé projekty, príjemné prostredie, super výplatu, či iné pozitíva. Má to však jeden „háčik“ – a tým je postoj vášho šéfa. Nikdy mu nie je nič dosť dobré. Nech sa akokoľvek snažíte, vaša snaha nebýva ocenená. Úspechy, na ktoré ste právom hrdý, považuje za samozrejmosť a jeho spätná väzba je zameraná výhradne na kritiku.

Ako sa asi cíti taký zamestnanec? Viem, že mnohí z vás tento scenár poznajú, pretože ho zažívajú denno-denne. Takáto neustála kritika a zameriavanie sa na nedostatky vedie k frustrácii. Dlhodobá frustrácia vyvoláva stres, stratu motivácie a môže viesť až k vyhoreniu.

Niečo podobné sa môže odohrávať aj v partnerstve: ak sa jeden z partnerov neustále snaží tomu druhému vyhovieť, no tomu nie je nikdy nič dosť dobré, dochádza ku sklamaniu a frustrácii. Napokon snaživý partner stratí motiváciu a vzťah pôjde dolu kopcom.

Podobne sa cíti dieťa, ktoré príde zo školy a jeho otec sa síce poteší trom jednotkám, ale oveľa viac ho zaujíma, za čo je tá trojka. Alebo keď namaľuje pre mamu krásny obrázok, no tá vidí len neporiadok, ktorý za sebou zanechalo.

Takýto postoj učí deti už odmalička zameriavať svoju pozornosť len na nedostatky. Často sú to práve rodičia či učitelia, kto u detí zaseje semiačko sebapochybnosti a prehnanej sebakritiky. Alebo aj perfekcionizmu, čo môže viesť k tomu, že z nich vyrastie klbko nervov, ktoré netlačí len na seba, ale aj na svoje okolie.

Viac o tom, ako je to s pochvalou nielen u detí, si môžete prečítať tu.

Aj negatívna skúsenosť je skúsenosť

Často sa bojíme negatívnych skúseností a robíme všetko preto, aby sme sa im vyhli. No práve tie skúsenosti, ktoré považujeme za „negatívne“ nás najlepšie posúvajú dopredu. Je to otázka postoja – budeme sa toho báť, alebo sa k tomu postavíme ako k výzve? Aj tu platí, že čo ma nezabije, to ma posilní.

Keď sa naučíme prijímať aj negatívne skúsenosti ako súčasť svojho života, budeme oveľa ľahšie znášať stresové situácie.

Otázka je, ako túto skúsenosť spracujeme – čo si z nej zoberieme pre seba. Či sa dokážeme s odpstupom a nadhľadom pozrieť aj na tie stránky svojej osobnosti, na ktorých cítime, že treba popracovať. Je veľký rozdiel medzi tým, že si vytvoríme priestor na zlepšenie a tým, že sa budeme obviňovať a kritizovať.

Pokiaľ sa jedná o zdravú sebareflexiu, ktorá nás posúva vpred, namiesto aby znižovala naše sebavedomie a sebahodnotu, je to vporiadku. Nikomu predsa na sebavedomí nepridá, ak sa zameriava prevažne na svoje chyby a nedostatky.

Ako vpustiť viac svetla do svojho života

Na čo zameriame našu pozornosť, toho bude pribúdať . Asi mi dáte za pravdu, že lepšie je dať prednosť tomu, čo našu vnútornú stabilitu posilní, dodá nám viac istoty a vnútornej pohody.

Aby sme sa dokázali u druhých zamerať na to dobré, skúsme to najrpv zvládnuť sami u seba. Ono to už potom pôjde ľahšie. Keď to zvládnete u seba, zvládnete to aj u druhých. Začnite sa namiesto nedostatkov zameriavať na to dobré, harmonické, pekné, fungujúce… Som si istá, že sa toho nájde hojne.

Možno budete prekvapení, prečo ste to doteraz nevideli. Ono to tam je, vždy to tam bolo. Len naša pozornosť nebola na to zameraná, preto si to naša myseľ nevšimla. Ak myseľ na niečo také nie je naučená, bude potrebovať čas a tréning. Pomôcť vám v tom môžu aj pozitívne afirmácie.

Vedľajším pozitívnym účinkom vášho snaženia bude napríklad aj to, že ľudia sa vo vašej spoločnosti začnú správať uvoľnenejšie a prirodzenješie. Nebudú sa cítiť ohrození, preto sa nebudú musieť na nič hrať.

Vaše vzťahy sa zlepšia, rozhovory budú oveľa konštruktívnejšie, budete viac v rovnováhe. Tým, že si do svojho života vpustíte viac svetla, budete si ho viac vychutnávať. Odrazí sa to v rôznych oblastiach života a je dosť pravdepodobné, že si pritiahnete aj viac úspechu.

(Ak aj vás trápi vnútorný kritik, možno by ste si mali prečítať niečo o tom, „ako sa stavať ku vlastným chybám, ale aj ku chybám druhých“ :).