Robíme len to najlepšie, čo vieme

Každému z nás sa občas stane, že sa správa nie práve ideálne. Vyslovíme alebo urobíme niečo, čo nás neskôr mrzí. Najľahšie by bolo vyhovoriť sa, že sme to tak nemysleli, boli sme vyčerpaní či nahnevaní.

Všetci mávame slabšie chvíľky a robíme chyby. Možno to znie čudne, ale aj v týchto slabých chvíľach robíme len to najlepšie, čo práve vieme.

Ideálne je, ak sa ešte v detstve naučíme, že robiť chyby je ľudské, ospravedlniť sa je ľudské a aj odpustiť je ľudské. Dokonca aj sebaodpustenie je ľudské.

V článku Na čo sa zameriame, to rastie som sľúbila, že témam „ako sa stavať ku vlastným chybám a chybám druhých“ budem venovať zvlášť články. Toto je prvý z nich – ideme si posvietiť na tie svoje chyby.

Nezľahčujme, ale ani nepreháňajme

Je ťažké, ak nie nemožné, žiť naplnený a šťastný život s bremenom sebaobviňovania. Hnevať sa na seba za svoje chyby a zlyhania, je ako priviazať si o nohu kovovú guľu. Viniť sa za to, čo sme urobili/neurobili, čo sme povedali/nepovedali, ako sme reagovali/nereagovali nás oberá o životnú energiu. Navyše, nikam nás to neposunie.

Úprimná sebareflexia má svoj význam. Ukáže nám, v čom sme sa zmýlili, pochybili a čo by sa dalo nabudúce urobiť lepšie. Ukáže nám cestu, ako sa vnútorne posunúť a zmeniť k lepšiemu. No hlavne nám umožní prestať sa obviňovať. Ľudia si často neuvedomujú, o koľko životnej energie uberajú sami seba nezdravým postojom k svojej minulosti.

Niekto si nevie predstaviť, že by sa mal oslobodiť od toho množstva chýb, prešľapov a nezvládnutých situácií, z ktorých sa obviňuje. Všetko sa ale dá naučiť. Keď oľutujeme svoje chyby a rozhodneme sa z nich ponaučiť, posunie nás to v sebarozvoji dopredu. No oľutovať nezamená, že si to budeme dookola vyčítať. Ani preháňanie, ale ani zľahčovanie problému nám nepomôže.

Keď sa rozhodnete zbaviť toho ťažkého bremena, nielenže sa vám uľaví, ale získate veľké množstvo energie. Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorí sa zvyknú obviňovať, že v niečom v živote zlyhali, urobili zlé rozhodnutia, chyby či prešľapy, čítajte ďalej…

Kto z nás plánuje robiť chyby?

Povedzme si úprimne: kto z nás plánuje robiť chyby? Kto si ráno pri vstávaní z postele povie: „Dnes budem mať deň blbec! Idem niečo zbabrať, idem sa poriadne strápniť. Alebo: Toto bude môj smolný deň. Dnes idem niekoho uraziť a s niekým sa rozhádať…?“

Kto z nás robí také veci náročky? Väčšinu vecí robíme s dobrým úmyslom. Možno sa len v danej chvíli nevieme správne rozhodnúť či adekvátne reagovať.

Aj keď občas váhame, napokon sa v každej chvíli svojho života rozhodujeme podľa toho, čo práve považujeme za najlepšie riešenie – či sa jedná o nový byt, auto, prácu, školu, partnera, škôlku pre deti, knihu, ktorú si kupujeme v kníhkupectve, dovolenku, večerný film alebo iba jogurt… vždy vyberáme to najlepšie riešenie vzhľadom k momentálnym okolnostiam.

Alebo si myslíte, že niekto uvažuje skôr spôsobom: „vyberiem si prácu, ktorá mi nesedí / kúpim si byt, v ktorom sa mi bude žiť zle / idem do školy, v ktorej sa mi nebude dariť / kúpim si jogurt, z ktorého mi bude ťažko…“?

Aj keď niekedy nie je ľahké sa rozhodnúť, napokon vždy urobíme či povieme to, čo sa nám v danej chvíli zdá správne. S tými faktormi, ktorými disponujeme (naše vedomosti, skúsenosti, názory, výchova, momentálna nálada či duševné rozpoloženie a všetky ostatné okolnosti, ktoré majú na danú situáciu vplyv) vyberáme to nalepšie rozhodnutie, aj keď sa z toho neskôr vykľuje problém.

Keď aj napriek tomu niekoho urazíme, zrejme to nebude preto, že sme mali vyslovene zámer ho uraziť. Možno sme mali potrebu ním „zatriasť“, aby sa už konečne spamätal. Možno sme mu chceli ukázať tú svoju pravdu, no nie zámerne ublížiť, uraziť či ponížiť. Ak sa to predsa len stalo, netreba sa vykrúcať, ale prevziať zodpovednosť a ospravediť sa – a ponaučiť sa z toho.

Robíme tie najlepšie voľby

Ak si danú situáciu čestne a úprimne rozoberieme, pravdepodobne zistíme, že tak či onak sme v danej chvíli urobili tú najlepšiu voľbu, to najlepšie, čo ste práve vedeli.

Rozumiem, ak teraz neveriacky krútite hlavou. Skúste si nejakú takúto situáciu zo svojho života vybaviť a rozobrať na drobné: nájdite niečo zo svojej minulosti, čo považujete za chybné rozhodnutie, krok vedľa, chybu či zlyhanie. Úprimne sa pozrite na to, čo sa vtedy dialo a aké motívy ste mali, aby ste konali tak, ako ste konali.

Napríklad ste prešvihli nejakú príležitosť, urobili ste rozhodnutie, ktoré sa po čase ukázalo ako nesprávne, niekoho ste svojimi slovami zranili, nedokázali ste sa postaviť za seba alebo ste sa poriadne strápnili… čokoľvek.

Teraz ste možno o pár týždňov, mesiacov či rokov starší, o skúsenosť bohatší a možno aj zručnejší v komunikácii. Teraz by ste už možno konali inak. No s tými skúsenosťami, ktorými ste vtedy disponovali, s tým duševným rozpoložením a okolnosťami, aké ste vtedy mali, by ste zrejme znovu urobili rovnaké rozhodnutie. Proste ste konali najlepšie, ako ste vedeli.

Chyby, alebo súčasť cesty?

Máte ešte dôvod na výčitky? Sú vaše chyby ozaj chyby? Alebo je to len súčasť vašej cesty? Robiť „chyby“ je ľudské. Odpustiť si je ľudské. Dokážete si odpustiť?

Niekedy nám naše konanie môže poukázať aj na to, do akej miery dokážeme počúvať svoj vnútorný hlas, svoju intuíciu. Niečo v našom vnútri nám našepkáva, aby sme šli doľava, no my ideme doprava. Ten hlások je tichý a nie je ťažké ho prehlušiť.

Nikto nás neučil, ako počúvať svoj vnútorný hlas, no keby sme to vedeli, koľko sklamaní by sme si v živote ušetrili. Pomohlo by nám to viesť kvalitnejší a možno aj úspešnejší život.

Ide skôr o to, aby sme sa naučili preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ono je asi ľahšie, keď nám niekto povie urob toto alebo hento. Kto z nás robí také veci náročky? Väčšinu vecí robíme s dobrým úmyslom. Možno sa len v danej chvíli nevieme správne rozhodnúť či adekvátne reagovať. V konečnom dôsledku sme to aj tak my, kto preberá za dané rozhodnutie zodpovednosť.

Sebaobviňovanie vs. sebaodpustenie

Keď sa k tejto téme dostaneme s klientami na individuálnych sedeniach alebo s účastníkmi mojich kurzov, vždy pozorujem rovnakú reakciu: aj keď na začiatku majú v tvári ľudia tieň sebaobviňovania, postupným rozobratím danej situácie sa ich pohľad rozjasní.

Príde vzácny AHA-moment, vďaka ktorému pochopia, že obviňovať sa nemá zmysel. Tiež nemá zmysel hnevať sa na seba za svoju minulosť. Prijať ju, pochopiť a ponaučiť sa – to áno, to je to, čo nás posúva dopredu.

Keď sa hovorí o odpustení, väčšinou máme na mysli odpustenie niekomu inému. Pritom zabúdame, že odpustiť by sme mali aj sami sebe. Sebaprijatie a sebaodpustenie nie je prejavom zľahčovania, ale našej zrelosti. Zbavuje nás bremena, dáva slobodu a vytvára priestor pre sebarozvoj.

Miroslava Atanasová
Sprevádzam druhých na ceste sebarozvoja a objavovania vnútornej rovnováhy. Ako OneBrain terapeutka vám pomôže uvoľniť emočné bloky a spojiť sa s vašim vnútorným svetlom. Ako motivačná koučka vám ukážem váš skutočný potenciál a pomôžem dosiahnuť sny a ciele. Ako lektorka osobného rozvoja rozšírim vaše vedomosti v oblasti komunikačných, prezentačných, manažérskych zručností, pripravím vás na pohovor, naučím vás motivovať seba i druhých, zvládať stres, organizovať svoj čas ai. Viac informácií o mne sa dozviete TU>> Môžete mi napísať na e-mail: atanasova@sebarozvoj.eu alebo sa pridať do mojej FB skupiny: https://www.facebook.com/groups/www.sebarozvoj.eu/

Pre stiahnutie ZDARMA klikni na obrázok

  • Čo mám pre vás na stiahnutie ZDARMA

    Pre viac info kliknite na obrázok.

    Pre stiahnutie zdarma kliknite na tlačítko a vyplňte formulár.

  • ESENCIA ÚSPECHU

    Nalaď sa na svoju esenciu úspechu a vykroč na cestu za úspešným a naplneným životom.

  • AFIRMÁCIE PRE ROZKVET DUŠE

    Stiahnite si afirmácie a spojte sa so svojím vnútorným svetlom. Nechajte svoju dušu rozkvitnúť...

  • TAJOMSTVO EFEKTIVITY PRI PRÁCI Z DOMU

    Time manažment ponúka šikovné tipy a nástroje, ktoré vám pomôžu skĺbiť pracovné povinnosti s ostatnými aj v home office.

  • Vidíme sa na Facebooku :)
  • Najnovšie články