FLOW – stav mysle, kde sa začínajú diať zázraky

Stav flow (z angl. prúd) sme už zažili všetci. Je to stav mysle, pri ktorom sme tak ponorení v prítomnom okamihu, že stratíme pojem o čase i okolitom svete. Je jedno, čomu sa v danej chvíli venujeme – či už niečo píšeme, maľujeme, tancujeme, šoférujeme, varíme, tvoríme grafiku alebo práve pracujeme v exceli…

No ide nám to ako po masle (alebo skôr po vode), pretože sme tak pohltení danou činnosťou, že nevnímame, čo sa deje okolo nás. V takejto chvíli dávame zo seba to najlepšie – to je FLOW . A práve preto je flow taký žiadaný.

Práve v stave flow vznikajú tie najkrajšie diela, prichádzajú najlepšie nápady, športovci podávajú top výkony a deje sa to, čo radi nazývame zázrakmi.

Flow je viac o tom dovoliť si uvoľniť sa do pohody, kľudu a pocitu plynutia, než o snažení. Do stavu flow sa nedostanete na základe svojho rozhodnutia alebo vôle. Môžete však vytvoriť podmienky na to, aby ste ho mohli zažívať. To znamená eliminovať to, čo nám v takomto stave mysle bráni. U každého je to veľmi individuálne a vy sami najlepšie viete, čo vám pomáha flow dosiahnuť .

Grécki bohovia Chronos a Kairos

Vedeli ste, že v starovekom Grécku existoval boh času, a že dokonca boli hneď dvaja? Jeden sa volal Chronos a druhý Kairos.

• Chronos vyjadroval merateľný, teda kvantitatívny čas – ten, ktorý môžeme zmerať stopkami, hodinkami či kalendármi: sekundy, minúty, hodiny, dni, roky…
• Kairos bol bohom času, ktorý nebol zameraný na jeho kvantitatívnu, ale kvalitatívnu stránku. Čo to znamená? Nevnímal čas cez sekundy, minúty či dni, ale vnímal kvalitu prežitého okamihu. A práve Kairos je majstrom stavu flow.

Kairos najľahšie pochopíte, keď si predstavíte malé dieťa naplno ponorené do hry a do prítomného okamihu. Aj my dospelí však vieme zažiť čaro prítomného okamihu a vedome byť TU a TERAZ. Táto schopnosť je potlačená kdesi v úzadí, no dá sa rozvíjať cez všímavosť (mindfulnesss).

„Náš bod moci je vždy v prítomnom okamihu.“

Louise Hay

Ako to spracúva náš mozog

V zmysle toho, na akom princípe fungujú naše mozgové hemisféry, by sme Chronos mohli priradiť našej ľavej – logickej / analytickej hemisfére, a Kairos zase pravej – kreatívnej / umeleckej. V našej kultúre sme sa naučili viac orientovať podľa času Chronos, pretože sme k tomu vedení už od základnej školy.

Našťastie, každý z nás sa občas riadi aj časom Kairos. A neplatí to len pre ľudí, ktorí pracujú v kreatívnej oblasti – grafikov, maliarov, spisovateľov, spevákov, či kuchárov. Keď sa necháme pohltiť tvorivým procesom, naša pravá hemisféra funguje na plné obrátky a dostávame sa do flow.

Vtedy vnímame svet úplne iným pohľadom, ako keď sa k slovu hlási ľavá – logická hemisféra. Neanalyzujeme, nehľadáme dôkazy a fakty, nevnímame časti, ale celok a naša myseľ generuje nové nápady. Aj myslenie „out of the box“ je výsadou pravej, nie ľavej hemisféry. Avšak, na dotiahnutie našich nápadov do úspešného konca potrebujeme zas tú ľavú hemisféru.

Ani jedna hemisféra nie je dôležitejšia, ako tá druhá. Ideálne je, keď pracujú v harmónii a jedna druhú dopĺňajú. Presne na tomto základe sú postavené mnohé terapeutické metódy a techniky, medzi nimi aj metóda OneBrain – jednotný mozog. Vďaka vzájomnému súladu hemisfér môžeme dosiahnuť svoj plný potenciál.

A čo, keď nás niekto stále ruší?

Vyrušenie zo stavu flow je nepríjemné, a to najmä keď je opakované. Vyvoláva to frustráciu, zabíja kreativitu, ale i motiváciu. Vždy, keď nás niečo vyruší, chvíľu nám potrvá, kým sa nám znovu podarí do stavu flow dostať, ak vôbec (trvá to zhruba 20 min.).

Určite to poznáte – už sa vám podarilo skoncentrovať na nejakú prácu – a zrazu klop, klop… niekto zaklope na dvere vašej kancelárie alebo vám zazvoní mobil alebo kolegyňa od vedľajšieho stola začne rozprávať o svojich plánoch na víkend… A na flow môžete zabudnúť.

Uvediem príklad jednej účastníčky kurzu Time manažment, ktorá pracovala ako asistentka riaditeľa väčšej firmy. Na kurze si zaspomínala na časy, kedy sa vo svojej kancelárii cítila ako na Václavskom námestí. Stále tam bolo plno ľudí a celý deň si podávali kľučku – jeden chcel niečo vybaviť, iný podpísať, ďalší prefotiť alebo sa len opýtať, posťažovať, dohodnúť, či prehodiť pár slov…

To všetko by bolo v poriadku, no jej agenda, na ktorú sa počas dňa nedokázala sústrediť, sa stále kopila. Aby sa vyvarovala chybám, pustila sa do nej vždy až podvedčer, keď už bol kľud, alebo si ju nosila domov. Takéto „riešenie“ situácie však značne narušilo jej work-life balanc.

Neustály stres, frustrácia z vyrušovania, chýb a množstvo nadčasov napokon vyústili do jej vyhorenia. Aby sa na danú pozíciu vrátila, muselo sa veľa zmeniť. V rámci vymedzenia vlastných hraníc bolo jednou z jej podmienok vyvesiť na dvere „interné úradné hodiny“. Takto sa jej podarilo oddeliť administratívnu prácu, na ktorú sa potrebovala sústrediť s časom, ktorý potom mohla venovať vybavovaniu svojich kolegov.

Existuje množstvo rôznych zlodejov času, ktorí nám nedovolia sústrediť sa na prácu a zvládnuť ju načas. Práve preto si zamestnanci niekorých firiem na dvere vešajú nápis „NERUŠIŤ“ alebo „úradné hodiny“ určené pre svojich kolegov, ako to bolo u spomínanej asistentky.

V dnešnej dobe už by nemal byť problém zobrať si časť práce, pri ktorej sa potrebujeme sústrediť domov a urobiť ju z pohodlia home office. Aj keď pre niekoho práve toto môže byť tá horšia verzia, najmä ak má doma malé deti… jednoducho, neexistuje univerzálne riešenie pre každého. Práve preto je potrebné to riešiť individuálne.

Poznajte svoje potreby a vytvorte si podmienky

Výsledok vašej práce, ale najmä kvalita prežitého momentu vo flow je neporovnateľná s tým, ako keď sme rušení. Ja napríklad, keď sa venujem písaniu, musím byť sama. No pri tvorbe grafiky či vybavovaní e-mailov a administratívnej práci to tak nemusí byť. Už poznám seba a to, ako „fungujem“, preto sa aj snažím zariadiť sa podľa svojich potrieb.

Pri osobných sedeniach s klientom vždy trvám na tom, aby boli mobili vypnuté. Aj malé vyrušenie môže vytrhnúť klienta z koncentrácie a znehodnotiť kvalitu sedenia. Pri online sedeniach dokonca odporúčam, aby bol klient doma úplne sám. Nie je ľahké sa uvoľniť a ponoriť do hlbších hladín podvedomia, ak hrozí, že mu niekto vtrhne do izby.

Hľadajte aj vy, čo vám uľahčí a zefektívni prácu. Niekedy príprava všetkých podkladov predtým, než sa vôbec do danej práce pustíte urobí svoje. Vyhnete sa tak neustálemu hľadaniu, odbiehaniu a prerušovaniu danej činnosti.

To isté platí pre takú drobnosť, ako poriadok na pracovnom stole. Možno sa teraz budete vyhovárať na „kreatívny neporiadok“, pretože tiež to niekedy robím. No priznajme si úprimne, či nejde len o odsúvanie niečoho, do čoho sa nám nechce. Prostredie má na nás vplyv až 30% a neporiadok predsa len rozbíja našu pozornosť.

V neposlednom rade by sme nemali zabúdať na nastavenie svojej mysle. Existujú na to rôzne uzemňovacie, relaxačné či dychové techniky. Keď sa vám pred začatím práce podarí skľudniť, sprítomniť svoju pozornosť alebo uviesť svoju myseľ a srdce do súladu – tzv. koherencie, oveľa ľahšie sa na danú činnosť vyladíte, čo sa odrazí nielen na jej priebehu, ale aj výsledku.

Aby sa vám to podarilo, skúste si uvedomiť svoje potreby, ale aj možnosti – vždy sa nájde niečo, čo sa dá vylepšiť. Nespoliehajte sa, že to za vás niekto spraví. Pri akejkoľvek činnosti sa snažte vy sami sa postarať o optimálne podmienky a o to, aby boli vaše potreby naplnené. Nebojte sa za seba postaviť a otvorene komunikovať s okolím.